O nás

Ako slepé kura k zrnu som sa po revolúcii dostal k areálu bývalých uhoľných skladov v tesnej blízkosti fabrického areálu bývalej Baťovej fabriky na obuv, v ktorom som začal predávať stavebný materiál, hlavne strechy. Od samého začiatku, kedy som prišiel na zanedbané miesto, kde rástla tráva po pás a plašili ma jarabice vyletujúce z trávnatého porastu som pochopil, že to nie je miesto na stavebniny, ale na iné urbanistické využitie.

Od prichádzajúcich developerov supermarketov som dostával neuveriteľné ponuky na kúpu areálu, ale vydržal som a v kútiku duše som sa pripravoval na splnenia môjho sna - vybudovanie areálu pre radosť a zábavu ľudí. V mojich snoch som videl nový Zlín a zrevitalizovanú fabriku plnú života. Desaťročia som pravidelne navštevoval Zlín a videl ako prerábajú fabrický areál na nové mesto v meste. Aj môj projekt som pred 17 rokmi nazval Baťove mesto.

Odvtedy plynul čas a moji „budúci kolegovia“ - moje vlastné deti Kristína a Ladislav dospeli, zapojili sa do rodinnej firmy a plány na začiatok realizácie sna o revitalizácii fabriky sa začali napĺňať. Lacko prevzal vedenie stavebnín a Kristínka sa stala projekt manažérkou pre Osemdesiatku.

Pandémia a ťažké roky však zmenili pôvodný veľkolepý plán, ktorý už čakal na podanie územného rozhodnutia. A potom začala séria náhod. Návšteva dcéry na štúdiách v Dánsku a zážitok zo streetfoodových areálov v Odense a Kodani zmenili naše pôvodné plány. Inšpirovali sme sa stavbami z upravených lodných kontajnerov a novému tímu ambicióznych, tvorivých a vnímavých architektov Hubinský a spol. sme dali nové zadanie - navrhnúť udržateľný areál, za nie vysoké náklady. Náhoda pri búraní alveku v susedstve fabriky nám pomohla využiť starú oceľovú konštrukciu na nový účel. Z okna kancelárie som zazrel ako búrajú alvek a hneď som utekal kúpiť oceľovú konštrukciu podperného mosta za šrotové ceny.

Začala sa éra recyklovanej architektúry, ktorou sme sa stali doslova posadnutí. Ekologické myslenie a aj ekonomika použitia šrotového materiálu zarezonovala aj u našich nových priateľov - architektov Hubinský – Kuklica - Smerek, ktorí empaticky navrhli areál podľa princípov budovania ideálneho priemyselného mesta. Na pôdoryse nepostavenej budovy č. 80 naši architekti prepracovali koncept a manuál architekta urbanistu Voženílka a pretavili do zmenšenej podoby „Baťovho mesta“ v areáli stavebnín. Projekt sme premenovali na Osemdesiatku. Dokonca sme od múzea dostali do daru aj pôvodné plechové číslo na plánovanú budovu.

Pri začiatku realizácie projektu sa začali prieťahy v stavebnom konaní, kvôli plánovanej kruhovej križovatke pri nákladnej bráne do areálu fabriky. Nevedeli sme ako upravovať kontajnery na bufety a prerobiť alvek na vyhliadkovú vežu, ale veľmi sme chceli a zas nám pomohla séria náhod, ktoré nás doprevádzajú dodnes. Mali sme šťastie na šikovného statika ,ktorý premenil kopu šrotu na nové stavby. Naša pokrývačská partia sa premenila na zručných zváračov, vodárov a strechárov v jednom. Majstrovstvo a odhodlanie nášho parťáka Pecka a jeho syna Mareka prekonala všetky výzvy, ktoré sa nám postavili do cesty. Klampiar Alex a zvárač Ondrej si bravúrne poradili s kontajnermi a oceľovou konštrukciou pavilónu. Kopa šrotu a staré lodné kontajnery sa premenili na predajné stánky, vyhliadkovú vežu a svadobný pavilón. Možno by podobne postupoval aj zakladateľ nášho mesta J.A. Baťa, ktorý vo svojej dobe funkcionalizmu použil tiež modulárny betónový systém skeletu, ktorý opakovane používal na stavbu fabrických budov a iných stavieb v meste, ako spoločenský dom, internáty či dokonca kostol.

Do nášho staviteľského nadšenia prišla pandemická kríza a pôvodný rozpočet sa strojnásobil. Nevzdali sme to. Všetko sme vsadili na jednu kartu - projekt sme rozdelili na etapy a investovali sme všetky naše prostriedky do splnenia nášho sna. Robili sme to s pokorou a presvedčením, že sa dielo podarí. Veď aj Baťa hovoril, že len tí čo si vybudujú odhodlanie a silu na realizáciu svojich nápadov sa dočkajú úspechu. Našim úspechom bude, ak vytvoríme areál pre oddych, kultúru a zábavu pre Vás, našich návštevníkov.

Celý život sa angažujem v oblasti kultúry ako dobrovoľník a som šťastný keď môžem robiť radosť druhým ľuďom. Dúfam, že sa táto moja misia stane aj mojim zamestnaním a splní sa mi sen - robiť to čo ma najviac baví. Do našej vízie už chýbate len vy, milý rodáci a návštevníci nášho mesta. Teším sa na Vás a už Vás vidím ako zažívate príjemné chvíle v kruhu svojich priateľov a rodiny, ochutnávate s láskou pripravené jedlo a nápoje a chillujete v tieni stromov v parku Osemdesiatky.

Tešíme sa na Vás.

Váš Ladislav

(spolu s mojim tímom: Ivetou, Kristínou, Ladislavom III. a IV., Ninkou a všetkými kolegami)